Každé veľkomesto má svoju gurmánsku špecialitu. Bratislava rožky

Pod štylizovaným obrázkom cisárovnej Sisi v známej bratislavskej cukrárni Kaffee Mayer si návštevníci, najmä cudzinci, radi pochutnávajú na známych bratislavských rožkoch. Bratislavčania ich však poznajú aj pod názvom bajgle.

Kaffee Mayer, ktorá je historicky taká preslávená ako cukráreň Gerbeau v Budapešti, či viedenská dvorná cukráreň Demel, prináša napriek svojej zrekonštruovanej podobe centru mesta atmosféru zašlej éry monarchie. Toto jedinečné pečivo však ponúkajú aj iné cukrárne a kaviarne nielen v hlavnom meste ale aj inde na Slovensku, v Rakúsku aj Maďarsku Tento výrobok je taký typický pre Slovensko ako pre Maďarsko šomló halušky, pre  Česko buchty a pre Rakúsko sacherova torta.

Bajgle pre princezné

Do Kaffe Mayer chodievalo vraj kedysi  na horúcu čokoládu sedem princezien – dcér arcivojvodu Fridricha, ktorý bol ako hlava vedľajšej vetvy Habsburgovcov do roku 1918 doma práve v Grassalkovichovom paláci. K čokoláde hryzkali makové bajgle, ktoré im tak chutili, že za odmenu pravidelne v deň jej narodením pozývali na olovrant do paláca pani Mayerovú. Historici uvádzajú, že v cukrárni mala rezervovaný salónik aj korunná princezná Štefánia, ktorá po katastrofe v Mayerlingu žila v rusoveckom kaštieli a miestnu špecialitu si vychutnávala najmä ku káve.

Bajgle pre spisovateľov

Chuť rožtekov velebí aj anglický spisovateľ Patrick Leigh Fermor, ktorý sa v Bratislave zastavil v roku 1933 a bol očarený nielen skvelými kaviarňami, ale aj jedinečnými bratislavskými bajglami.
Po prvý krát sa  o nich píše v literatúre v roku 1590. Vraj ich začal vyrábať Bratislavský cukrárenský cech a boli plnené makom alebo orechmi. Slovník bratov Grimmovcov o nich hovorí ako o pečive so zahnutým tvarom. Kým však obyčajný rožok má tvar polkruhu,  bajgle sú zalomené dvojito a na povrchu majú špeciálnu glazúru. Ich typicky bratislavský názov vznikol z nemeckého Beugel a používa  sa v hovorovom jazyku dodnes.

Bajgle pre svadobčanov

Rožky tak vošli do povedomia širokého ľudu, že v starom Prešporku sa deň pred svadbou stretali dievčatá s chlapcami pri ich jedení. Družičky a družbovia dostali menšie bajgle a budúci mladomanželia obrovský rožok, ktorý zdobil rozmarín. Nezjedli ho však sami dvaja, ale rozdelili sa s ním s najlepšími priateľmi.

Kto ich vyrábal?

V minulosti to boli dve firmy – Wendler, ktorá ocenené rožteky z medzinárodných cukrárskych fór rozposielala v špeciálnych balíčkoch po desiatich kusoch po objednaní aj do zahraničia. Ďalšia firma – Schwappach, si dokonca na ich počesť dala vyrobiť propagačnú pohľadnicu. Podľa Bratislavských novín ale prvé bratislavské rožky  upiekol pekár Schiermann. Cez zaťa Laudona sa tajomstvo výroby prenieslo až na tretiu generáciu pekárskych majstrov. Jeden z nich – práve to bol Augustín Schwappach, zriadil pekáreň zameranú na bratislavské rožky. Jeho zásluhou sa pod názvom Bratislavská orechová a maková podkova stala prvým chráneným potravinárskym výrobkom na našom území.

V čom spočíva tajomstvo receptu?
V súčasnosti vyrábajú bratislavské rožky viaceré menšie pekárne, ale pečú ich aj  gazdinky po celom Slovensku. Získali si stále miesto medzi drobným vianočným pečivom tak, ako pusinky, vanilkové rožky alebo medovníky. Bratislavský rožok, ktorý je známy aj ako Pressburger Kipfel či Požoni kifli musí mať osobitú chuť. Tvorí ho krehké cesto (staré kuchárky vravia, že súčasťou cesta má byť maslo i loj) a vyvážené množstvo verenej plnky. Tá by mala tvoriť minimálne polovicu hmotnosti.  Pretože rožky sa vyrábajú ručne, mali by sa od seba odlišovať.