V slovenskom minipivovarskom rybníku už žijú aj šťuky

Slovenská pivná história siaha do hlbín raného stredoveku. Napriek tomu sme v kvalite zlatého moku aj kultúre jeho podávania mali čo zlepšovať.  Pivovarnícka akadémia hodnotila, komu sa to najviac podarilo.

Niežeby sme na Slovensku nemali dosť pivných značiek. V porovnaní s inými, hoci aj susednými krajinami však zaostávame predovšetkým v počte „malých“ značiek z minipivovarov a reštauračných pivovarov. Teda takých, čo nevaria hektolitre s dlhou dobou spotreby a s univerzálnou chuťou, oslovujúcou väčšinu konzumentov.

Aj preto pred dvoma rokmi vznikla Asociácia malých nezávislých pivovarov. Už vtedy mala ambície udeľovať pivovarnícke „oskary“.  Dva roky však trvalo, kým sa našiel dostatok nominovaných adeptov a kým si Slovenská pivovarnícka akadémia mala z čoho vyberať.

Podľa podpredsedu asociácie a riaditeľa rožňavského pivovaru Kaltenecker Ladislava Kovácsa sa však v poslednom období ponuka remeselných pivovarov rozšírila a zatraktívnila: „Neboja sa už experimentovať a ponúkať aj netradičné chute, často porovnateľné so zahraničnou produkciou. Dobre sa vyvíja aj úroveň nových pivovarských a pivne tematických reštaurácií. Kultúra prostredia i stravovania je v nich väčšinou vysoká. To už nie sú tie zafajčené putiky, ale slušné podniky s dušou a duchom.“

Mesto ruže mestom piva

Kalteneckeru v Rožňave prischla úlohu nestora malého pivovarníctva. Už aj tým, že ako prvý a dlho jediný na Slovensku varil netradičné pivá, teda nie iba svetlé či tmavé ležiaky. Aj preto odborníkovi neznie zvláštne, že si zo slávnostného vyhodnotenia v bratislavskom Patrónskom pivovare odniesol až tri ocenenia z trinástich – zvlášť pivovar, zvlášť Ladislav Kovács ako osobnosť roka a ešte aj rožňavský Brokát Old Beer 27 ako pivo roka. Ide o najsilnejšie slovenské pivo nielen podľa výšky stupňovitosti „plato“ 27 (extrakt v pôvodnej mladine), ale aj s najvyšším obsahom alkoholu – 10,5 % objemových. Vyrába sa podľa starodávneho postupu, kvasí 14 dní a dokvasuje v dubových sudoch ešte pol roka. Návrat k tradičným chutiam spočíva aj v dochucovaní koriandrom, borievkami a mladými smrekovými výhonkami s ihličím. Mimochodom, toto najdrahšie slovenské pivo sa aj vďaka baleniu v litrových „historických“ fľašiach ponúka len v pivotékach a vinotékach.

Práca, čo pení

Do pomyselnej Siene slávy zapísala akadémia ešte tri mená – sládka z pivovaru Urpíner Banská Bystrica Petra Rumla, vysokoškolskú pedagogičku a vedúcu oddelenia biochemickej technológie a potravinárstva na FCHPT STU v Bratislave Danielu Šmogrovičovú a Jána Pokrievku z Martina,  bývalého dlhoročného predsedu Slovenskej asociácie histórie pivovarníctva na Slovensku. Úspech Petra Bognára z Košíc vo vývoji, výskume a dosiahnutej kvalite piva vyrábaného v domácich podmienkach ocenila kategória homebrewingu.

Za bránami pivovaru

Hádam najväčšie rezervy vždy pociťovali fanúšikovia piva v úrovni samotného predaja a servisu. Aj to je dôvod, prečo u oboch veľkovýrobcov piva – v Heinekene i SAB Miller utvorili pozície obchodných sládkov. Starajú sa o kvalitu piva za bránami závodov.

Pivovarnícka akadémia tiež považuje pivnú gastronómiu za rovnako dôležitú ako samotné varenie piva. Preto sa až päť kategórií týkalo reštaurácií, hostincov a pubov. „Cenu za najlepšiu pivovarskú reštauráciu však nemusia získať len známe koncepty, kde chodí najviac hostí. Tentoraz sme ňou ohodnotili pivovarskú reštauráciu vsadenú do štvorhviezdičkového hotela Victoria v Martine - so špičkovou kuchyňou a zaujímavou ponukou pivných špeciálov,“ vysvetľuje Ladislav Kovács. Najlepšími zariadeniami sú vo svojich kategóriách aj košický Camelot, bratislavský Richtár Jakub a Prešporská pivotéka i senický Sklep pub.  Medzi objavmi roka, ktoré zahŕňajú nominácie pivovarov, osobností, produktov a reštaurácií sa najviac hlasov ušlo pivovaru Sandorf v Prievaloch. Pivným činom roka sa stal Adamfest v Podkylave – festival malých pivovarov.