Pizzerie – kus Talianska

Okrem čínskych reštaurácii niet na Slovensku tak rozšírenej etnickej kuchyne, ako je talianska. A to najmä v podobe pizzerii. Ale to je celoeurópsky i celosvetový trend. Pizzerie nájdete už aj v ázijských či afrických krajinách. O dnešnej mládeži sa dá bez nadsádzky hovoriť, že je odchovaná na pizze, hamburgeroch a hranolkoch.

S rozhľadom rastie chuť

Aj slovenské pizzerie prešli za posledných dvadsať rokov, kedy sa začali masovo rozširovať, veľkými premenami. Stačí si spomenúť, aké druhy pizze na začiatku ponúkali a aké môžete dostať dnes. A postupne došlo aj k rozdeleniu trhu, na ktorom sa istá skupina podnikov stávkou na vyššiu kvalitu odpútala od bežného štandardu. Tým prvým nejde iba o pizzu, ale kompletný taliansky koncept. Inak povedané, pizza je iba doplnkom k iným talianskym jedlám.

Svoje nesporne zohral celkový rozhľad zákazníkov. Mnohí cestujú a Taliansko zase nie je pre Slovákov až tak vzdialenou destináciou. Napríklad  cestoviny podávané al dente, už nepovažuje nik za nedovarené, ale je všeobecne známe, že to je ten pravý spôsob úpravy, kedy chutia tak, ako majú.

Platí to aj pizze. Už nestačí iba priniesť koleso upečeného cesta pokrytého hocijakými surovinami, z ktorého po prvom zahryznutí cítiť, že ešte prednedávnom ležalo v mrazničke. Hostia rýchlo zistili, ako chutí dobre upečená pizza z originálnych talianskych surovín.  Mnohí dávajú prednosť pizzeriam, kde pizzu kuchár pripravuje priamo pred očami hostí a pečie ju nie v rúre, ale stavanej peci, tak je to zvykom v Taliansku. Skrátka, aj príprava pizze je istou šou, pastvou pre oči.  Navyše, ak kuchárovi nevadí, že hosť si želá iné zloženie surovín, než uvádza jedálny lístok.

Na rohu z mikrovlnky

Tam, kde vsadili na originálne suroviny, a teda na kvalitu, zrejme potlačili aj cenu smerom hore.  Sú však aj pizzerie, kde stále ťahajú zásoby z mrazničky a použité suroviny sa talianskej kuchyni podobajú iba orientačne.

Pizza sa medzitým aj vďaka jej rozvozu a predaju „cez ulicu“ stala rozšíreným jedlom najmä v časovej tiesni. A už sa rozhodne nedá hovoriť len o jedle pre mladú, ale aj staršiu generáciu. Pizzerie možno nájsť nielen vo veľkých, ale prakticky aj všetkých malých mestách a pizzu, často zohrievanú v mikrovlnke, možno kúpiť hocikde na rohu. Tým sa punc zaujímavosti tejto talianskej špeciality začína pomaly strácať.

V tejto situácii vyhrávajú tie podniky, ktoré vedia nielen  garantovať kvalitu výrobku, ale aj ponúknuť prostredie, ktoré je príjemné, zaujme a donúti hosťa do neho vstúpiť, posedieť si tam a ešte sa aj v budúcnosti vrátiť.

Tradičné prevládajú

A tak sa na presýtenom slovenskom trhu stáva z pizzerii pomerne náročný biznis. Skutočných gurmánov môžu prekvapiť už iba tí, ktorí ponúknu vysoký štandard a čo najviac sa priblížia k originálu. A ešte čosi: snažia sa nezostať jednotvárnymi.

Kríza priniesla aj iný fenomén. Nie každý už chce veľké pizze s priemerom 30 cm. Čoraz viac je záujem o menšie – s priemerom 26 cm. Nasýtia rovnako. Veď prejedať sa netreba.

A ešte je tu otázka ponuky vhodných surovín. Aj v tomto sa situácia zmenila. Pribudlo špecializovaných predajní na talianske produkty, okrem maloobchodnej sa rozšírila aj veľkoobchodná sieť.
Ak sa teda klasické pizzerie menia na talianske reštaurácie, je to logický posun. Pizza má v nich stále významné miesto, ale rastie záujem aj o talianske cestoviny. V niektorých reštauráciách ich už hostia viac objednávajú ako pizzu.

Tá však bude zrejme ešte dlho stálicou a medzi jej druhmi najmä Margherita, Capricciosa a Qauttro formaggi. Slováci sú totiž vo všeobecnosti v stravovaní dosť tradicionalisti a nové chute prijímajú len pozvoľne.

Tí, ktorí si chcú vychutnať pizzu, volia zväčša podniky, kde je pec na drevo. Odborníci však potvrdia, že ani kvalita pizze z elektrickej či plynovej rúry nie je o nič horšia. Mnohí hostia to ani nespoznajú. Často ide skôr o atmosféru, dojem vytvárania „ozajstnej talianskosti“.
A kto prežije? Asi iba tí najlepší.