Ochutnajte saké a neurazte jeho bohyňu Šida

Nový rok vítali milióny obyvateľov krajiny vychádzajúceho slnka horúcim saké - kankaze. Popálenia prstov sa báť nemuseli. Napriek moderným vymoženostiam vrátane izotermických pohárov ho Japonci stále radi pijú tradične – z malých drevených škatuliek. 

Predajcovia i výrobcovia saké v Japonsku si opäť medlia ruky. Od 60. rokov jeho domáca spotreba klesala na úkor piva, hroznového vína, whisky a iných nápojov a naraz je tu v poslednom desaťročí opak. Celosvetový boom japonských reštaurácií, rôznych sushi barov a teppanyaki steak houseov má aj svoju tekutú podobu. A tá sa volá práve saké. 

Aj k turistickej návšteve Japonska patrí prehliadka výrobne saké a ochutnávka tohto typického japonského nápoja. My sme sa zastavili vo výrobni Akashi neďaleko mesta Sendai. Poháriky rôznych druhov saké boli naukladané pod malým oltárikom. Ani na ňom nechýbal malý maľovaný kalíšok. Vedúci výroby nám prezradil, že ho napĺňajú každý deň, aby si naklonili bohyňu saké nazývanú Šida.  Jej priazeň má vraj veľkú zásluhu na kvalite nápoja, ktorý práve vyrobia. A tak sme do jej kalíška pred každým dúškom pár kvapiek priliali aj my. Aby sme ju svojou nepozornosťou neurazili.

Pivo s česko-slovenskými koreňmi

Tradičná šintoizmom a budhizmom ovplyvnená japonská spoločnosť v minulosti silným alkoholickým nápojom nedrukovala. V posledných rokoch sa však situácia radikálne zmenila. Ísť na pohárik i viac je najmä s kolegami celkom bežné a ak si to želá šéf, takmer neodmietnuteľné. A bežné je aj vidieť v uliciach zábavných štvrtí japonských miest tackajúcich sa Japoncov, neraz v elegantných manažérskych oblekoch.

V Japonsku môžete ochutnať všetky možné druhy alkoholických i nealkoholických nápojov. Ak si budete pochvaľovať chuť tamojšieho piva, vedzte, že domácich ho učili variť česko-slovenskí experti. Aj pôvodná technológia väčšiny pivovarov pochádzala z bývalého Česko-Slovenska a najväčšími odberateľmi českého a slovenského chmeľu i sladu bývali Japonci. V dnešnej ére globalizácie sa však už veľa zmenilo a aj na starých sládkov si už málokto spomenie.

Hoci pivo je v Japonsku kvôli cenovej dostupnosti nápojom číslo jedna, cudzincov budú domáci skôr vynukovať s jemným ryžovým nápojom saké (čo je v Japonsku všeobecný názov pre alkoholické nápoje), nazývaným  nihonšu.

Hoci nám, Stredoeurópanom, sa zdá saké trochu prislabé (obsah alkoholu je zvyčajne 15-20 %, teda viac ako v pive či víne), predsa len radi uznáme, že jeho chuť čosi do seba má. Najmä keď spoznáme rôzne druhy saké, a tak ako v prípade vína, si vieme k jedlu vybrať ten správny. Tento nápoj má totiž množstvo chutí i farieb, čo ovplyvňuje najmä to, z akej ryže sa vyrába.

Od jesene do jari

Ak niekde uvádzajú saké ako ryžové víno, nie je to celkom pravda. Výrobný proces sa viac podobá vareniu a zreniu piva. V oboch týchto prípadoch sa totiž cukor potrebný na výrobu alkoholu získava premenou zo škrobu.

Saké má najmenej dvoj tisíc ročnú históriu a výrobne bývali kedysi na každom rohu. Ich počet sa ešte v 50. rokoch minulého storočia rátal na vše 4 000, dnes ich zostala sotva štvrtina. Typická vôňa sa ale roznášala krajom len od neskorej jesene do skorej jari. Vtedy sú totiž najvhodnejšie podmienky pre potrebnú fermentáciu.

Základom kvalitného saké sú špeciálne druhy ryže, pre ktoré je typické dlhšie zrno a najmä vysoký obsah škrobu. Ten sa potom štiepe na jednoduchšie cukry. Ich kvasením vzniká alkohol. Nasleduje destilácia a pridávanie alkoholu do kvaseného nápoja, čím sa zvýši obsah alkoholu podobne ako u portských vín.

Do rámčeka