Prečo Maďari radi varia na bravčovej masti?

Červená paprika a ostré chute dominujú v tradičnej maďarskej kuchyni. Nesmie ale chýbať ani bravčová masť. Napriek tomu nemožno povedať, že by maďarské jedlá boli priťažké.  Spájajú v sebe vplyvy východu aj západu a v mnohom nesporne ovplyvnili aj slovenskú kuchyňu. 

Maďarská kuchyňa sa nie náhodou zaraďuje medzi desať najznámejších a najobľúbenejších kuchýň sveta. Patrí naozaj k vychýreným a je to nesporne zásluhou rôznych vplyvov. Má spoločného menovateľa s rakúskou kuchyňou, niečo čerpá z francúzskej kuchyne, ale najmä sú v nej badať turecké a tatárske vplyvy.

Prítomnosť Turkov na maďarskom území sa odzrkadlila v tom, že maďarská kuchyňa prevzala  pokrmy z osmanskej kuchyne, napríklad „pörkölt“ (perkelt). Turci doviezli do Maďarska tiež papriku. Údajne od nich sa maďarské gazdinky naučili robiť aj tenké ťahané cesto, z ktorého dodnes robia vynikajúce záviny.

Nešetria smotanou

Maďari aj v súčasnosti radi varia na bravčovej masti, pretože práve v nej spenená cibuľa zmiešaná s mletou červenou paprikou má oveľa výraznejšiu chuť, ako pri použití oleja. Masť uvoľňuje vôňu éterických olejov a iných látok, ktoré sú súčasťou mletej papriky. Pri príprave mnohých jedál nesmie chýbať ani hustá sladká či kyslá smotana. Okrem nej dodávajú charakteristickú chuť jedlám aj rajčiny, cesnak, ostré korenia a červené víno.

Jedlo pastierov

Otec Troch mušketierov Alexander Dumas napísal svoj povestný Veľký kuchársky slovník, v ktorom uvádza aj recept na maďarský guláš. Samotné slovo gulyas je maďarskej proveniencie a znamená  pastier. Guláš je teda aj podľa francúzskeho romantického spisovateľa jedlo pastierov, ktoré sa od perkeltu líši tým, že jeho šťava je redšia.  Pôvodný pastiersky guláš sa pripravoval v kotlíku nad ohňom a údajne sa nikdy nemiešal. V Maďarsku guláš často podávajú hosťom ako polievku pred hlavným jedlom. Pravý maďarský guláš je zo sviečkovice, ktorú po podusení zahustia drobnými haluškami a podávajú vo veľkých hlinených šálkach.

Perkelt môže byť aj z húb

Ďalším obľúbeným maďarským jedlom je perkelt, ktorý sa pripravuje z rôznych druhov mäsa – môže byť z teľacieho či jahňacieho, ale aj z hydiny, diviny, králika či húb. V čase zabíjačiek Maďari radi pripravujú koložvársku kapustu, čo je zapekaný pokrm z kyslej kapusty, mletého mäsa a ryže. Meno dostala podľa mesta Kolozsvár. To ale v súčasnosti prináleží  Rumunsku a je známe ako Kluž.

Maďari obľubujú v oblasti gastronómie tradície. Napríklad, v budapeštianskej reštaurácii Budagyongye varia podľa kuchárskej knihy z 15. storočia. Na zahustenie omáčok používajú chlieb, ktorý sa predtým vykúpal v korenenej mäsovej šťave. Takáto omáčka sa pridáva do sviečkovej dusenej pečienky a má skvostnú chuť. Ďalšou tamojšou špecialitou je vysmážaný kapor obalený v mletých orechoch a ochutený omáčkou z medu, hrozienok a vína.

Kurčatá na kukurici

Maďarská hydina má už tradične tú pravú hydinovú chuť. Je to vraj preto, lebo v krajine našich južných susedov chovajú kurčatá na kukurici a čerstvej zelenej trávičke, čo vajíčkam dodáva krásnu tuhožltú farbu a mäsku jedinečnú chuť. Maďarsko patrí tiež ku krajinám, ktoré využívajú svoje kulinárske tradície na rozvoj cestovného ruchu. Organizujú sa tam gulášové párty, ale aj degustácie rozličných druhov klobás a salám. Niekde bývajú ochutnávky vín spojené s opekaním a koštovkou slaniny.

Zákusky z Budapešti

V cukrárenstve patrí Maďarom popredné miesto v Európe. V Budapešti má hádam každá cukráreň svoje vlastné špeciality, z ktorých samostatnú kapitolu tvoria zákusky a rolády z jedlých gaštanov. Najznámejšia peštianska cukráreň je Gerbó cukráreň, ktorá pripomína obdobie monarchie. Čo sa týka zmrzliny, Maďari v jej kvalite nesporne súperia s Talianmi. Napríklad v dedinke Marcali blízko Balatonu vyrábajú desiatky druhov zmrzliny, ako sú ešte u nás neveľmi známa koňaková či tokajská.